#Life: Lost
7:53 AM
☼Aloha☼
Temnota objímala stromy, strácali sa mi pred očami. Okrem tajomného šepotu vetra som počula svoje vlastné kroky v mrazivej bielej pokrývke. Čím hlbšie som išla do lesa, tým sa viac stmievalo až som si nevidela ani na ruky. Sama som bola prekvapená, že som nepociťovala strach, skôr pokoj.
Bola som sama, sama ako tá sova na strome, ktorú som minula. Iba hviezdy mi svietili na cestu a mojím spoločníkom bol osamelý mesiac. Párkrát som mala pocit, že ma niekto sleduje, možno aj tam niekto-niečo-bol. No to ma nevystrašilo. Fotila som snáď všetko som som uvidela. Milujem prírodu, je taká tajomná niekedy až strašidelná.
Snehové vločky tancovali po oblohe, mráz vy nafarbil líca na červeno, vo vzduchu sa dal cítiť vôňa lesa. Čo môže byť lepšie? Aj keď sa mi tam páčilo nevedela by som si predstaviť bývať na horách.
Po pár minútach som sa rozhodla opustiť môjho spoločníka, mesiac a taktiež temný les, vybrala som sa naspäť na chatu.
Celá zamrznutá som si uvarila mätový čaj, pridala lesný med krúžok citrónu a sadla som si pred horúci krb. Dlhé jazyky hrejivého ohňa mi vrátili život do mojich premrznutých končatín.
Fotky som fotila ja.
Dúfam, že sa vám dnešný post páčil :)
Prajem vám krásny zvyšok dňa
Alessandra♥ xoxo
5 comments
super článok :))
ReplyDeleteMiluji, když někdo píše jakoby ze svého temnějšího já :3 Taktéž miluji procházky venku, když se stmívá a nejlépe, když už je tma :3
ReplyDeleteNádherný článek! <3
Páni, ty fotky jsou bombové! ♥
ReplyDeleteJá bych se bála takhle po tmě chodit v lese, já se bojím jít i v noci na záchod :D (ano, bojím se tmy).
To bych jednou chtěla zažít. Jít na pořádnou prochajdu lesem a pak se uvelebit s čajem u krbu.
Skvělý post! :)
Marky > little-me.blog.cz
Krásne napísané :3
ReplyDeleteThis comment has been removed by the author.
ReplyDelete